Kapušany.info

Šariš še šmeje
––––––––––––

... Dostala sa mi do rúk kniha od Imra Šrubkara „ Šariš še šmeje“ , napísaná formou klapancií (vlastným menom Imrich Szeghy).

Čo sú to tie klapancie? Zalovil som na internete a tu je odpoveď:

- Osobitosťou šarišského folklóru sú klapancie - poloľudová veršovnícka epika ...", píše sa na www.uluv.sk. No heuréka. Takže ešte aj Šariš (odtiaľ pochádzam) je zdrojom ľudových veršovačiek. Tak takéto vysvetlenie sa mi páči a to o to viac, že prvé klapancie som našiel o obci, v ktorej žijem.
Nuž čo poviete? Sú tie klapancie iba "nekontrolovateľné výrony bezcenných veršovaniek". Osobne som presvedčený, že nie. Ba práve naopak. Sú krásnym dôkazom poetickosti historicky ťažko skúšanej duše slovenského národa.

V prvej básni sa spomína obec Kapušany, je napísaná v šariščine, ktorá nepozná ypsilon a ani dĺžne.

NA MAŠINE ŽELEZNICI

Šarišski maratón

V devecdzešattrecim v doline Sekčova bula dokončena žeľeznica nova.
„Bardijovski richľik“ prezivku dostava,
bo hvareľi, že ho obehne i krava.

Furmani, kočiše na vlak nadavali,
no tiž i panove, co kone chovali. Nikemu še tato novota nepači, chto mudri vidumal, že vuz, koč nestači?!

Štrenul vam raz baron prednostu stanice
„Muj koč vlak predbehňe, o co še stavice? Z Kapušan do Prešova zavodi zrobime,
ja s koňmi na koču a vi na mašine!“

Prednosta še nedal: „Na stavku pristanem- ked vihra mašina, sto zlatich dostanem,
ked vihraju kone, zaplacim sto hňedka!“ Zavolaľi takoj notara za švedka.

Notar šak namital: Čista vec to ňe je, bo draha je kratša jak štreki koľeje,
a vlak krome teho ma i dva zastavki,
to sporna otazka totej vašej stavki.

No baron še neda: „Štreka voľna budze,
kim po draže chodza vozi, kone, ľudze!“ Nato tote trojo prijali dohodu,
určili i termin veľkeho zavodu.

Rušeň v Kapušanoch mocno jim zapiska, odštartuju vedno koč i mašinista.
Notar už v Prešove čeka na peroňe, co skorej dobehne – mašina či kone?

Paripi ľeceľi, praši še za kočom,
i baron prebehnul prez roveň s naskokom. No ver už od Išľi mašina dohaňa,
z brižka by dobehla ozdaj i šarkaňa!

Vlak i koč už ľeca v prešovskym chotari, ventil rušňa fuči, z paripoch še pari. V Prešove zoz rušňa prednosta zoskoči, pribehne na peron – barona tam zoči.

Zavod je skončeni, ta notar rozhodne:
„Remiza panove, znači nerozhodne!
“Našim zavodnikom patri še zotavic,
idu do jedalni udalosc oslavic.

Ňescihľi še dotknuc aňi poharika, ked zbača ucekac stareho vranika.
„Co to, Pišta bači?“ baron še pita.
Joj šak vivraceli jich kone kopita!“

Noto kolo stola šicko oňemelo, hibaj vonka rušeň bafka tam vešelo.
Tu pozdvihne notar pohar ku zdravici:
„Panove, buducnosť patri železnici!“

... Keďže sa v tejto spomína známa železnica, tak niečo z jej histórie.

Náš utešený Šariš bol napojený na železničnú sieť pred takmer 140 rokmi. Premávku na trati Kysak – Prešov bola započatá v roku 1870 a na trati Prešov – Orlov v roku 1873. Povestný „bardijovski richľik“ prvý raz „zabafkal“ v roku 1893, no skutočný rýchlik prvý raz zarachotil až v roku 1943 na trati Prešov – Strážske. Kto by dnes uhádol, prečo zo štyroch tepien Šariša práve len „bardijovska mašinka“ stala inšpirátorkou šarišských figliarov? Po zrušení parnej trakcie populárnej mašinky už niet, no hlavne je, že v hrdinskej dobe železníc existovala a zachovala sa v našej ľudovej poézií v podobe vtipov a klapancií natrvalo.

... Niektoré známe typy mašiniek, ktoré premávali na trati Prešov – Bardejov ako aj popis výstavby trate nájdete v prílohách.

Ing. Ladislav Kokoška
Kapušany: 5.3.2011