Hríb píše biskupom......

Vážení biskupi Slovenska,

očakával som, že aspoň niektorí z Vás zareagujú na odvolanie svojho brata.
Neočakával som žiadnu rebéliu, ani excentrický vzdor, ale pravdu v láske.
Nestalo sa tak a preto Vám píšem.

Vy biskupi máte ťažkú úlohu. Odvolávate sa na postupnosť až k Petrovi a
apoštolom, ktorí dostali poverenie od samotného Krista. Rozumiem tej postupnosti
tak, že prijímate rovnaké poverenie - byť skalou, byť soľou zeme a najmä byť
tými, ktorých svet pozná podľa toho, ako milujú svojich blížnych.

Rozumel som stavu hierarchie počas komunizmu a krátko po ňom. Zločinný režim si
neželal osobnosti na čele cirkvi, pretože ju chcel zničiť. Želal si priemer,
nudu a poslušnosť. Preto som zaspatosť viacerých biskupov krátko po roku 1989
chápal ako daň za strašnú dobu, v ktorej sa pravda trestala uránovými baňami či
smrťou. Ako mali biskupi, ktorí nešli ani len na Sviečkovú demonštráciu, chápať
napríklad encykliku Centesimus annus o slobode a demokratickom kapitalizme, keď
prežili život v presvedčení, že socializmus je súcitnejší, a teda kresťanskejší?

Nevyrušoval ma preto ani Ján Sokol, ktorý ma pri náhodnom stretnutí v Amerike
veselo spojil so slobodomurárstvom. Svätá prostota. Vedel som, že on bol posled
ným kompromisom komunistov a cirkvi, a tak som ho vždy bral.
Aj vtedy, keď sebastredne zatieňoval Jána Pavla II. pri jeho ceste po Slovensku, aj
vtedy, keď som sa dozvedel, ako bohorovne narábal s majetkom veriacich.

Ale vyrušuje ma, ak Vy biskupi 20 rokov po páde železnej opony nebudete iní. A bojím
sa, že ticho okolo odvolania Róberta Bezáka veľkú zmenu neveští. Mám Vás poznať
podľa lásky k ľuďom. Máte radi Róberta Bezáka? V otázkach, ktoré dostal od Vatikánu,
a ktoré nemôžete nepoznať, žiadnu lásku necítim. Cítim v nich ohováranie, intrigy a
nechutné donášanie. Tie otázky vznikli v slovenskom prostredí a predpokladám, že aj
za Vášho pričinenia. Lebo ak nie, určite by ste sa za nectiutŕhačstvo brata zastali.
Ale Vy ste mlčali. Predpokladám teda, že s otázkami súhlasíte. Až taká malosť a
infantilita, páni biskupi? Iné, ako tie hlúpe otázky sme napriek veľkej snahe za
posledné týždne žiadne nenašli.

Viacerí kolegovia pritom išli až na hranu v lojalite k cirkvi. Ale dôvod odvolania
nenašli. Vy áno?

Vy, pán arcibiskup Zvolenský, ste prišli spolu s Róbertom Bezákom. Považoval som Vás
vtedy za rovnakú nádej na zmenu ako jeho. A dnes? Keď sme napísali o Sokolových
prechmatoch s majetkom, bolo to aj preto, že pri delení trnavsko-bratislavskej
arcidiecézy sa tej vašej krivdilo. Ale keď sme mali súd, a vy ste boli predvolaný
ako svedok, nič ste si nepamätali. Nič. A pritom ste priamo u Sokola pracovali a
viete oveľa viac než my.

Róbert Bezák svedčil, vy nie. Bol pre Vás pokoj v cirkvi prednejší, než pravda? A
je dnes pre Vás prednejšia nádej na kardinála než solidarita s bratom? Alebo si
naozaj myslíte, že jeho odvolanie Vás a cirkev očisťuje? On bol špina?
Nemyslím si, že Róbert Bezák bol bez hriechu. To nie je nikto z nás, a hádam ani z
Vás. Ale robiť z neho tútora gayov medzi kňazmi je nehoráznosť. Vy tomu veríte? Až
tak sa bojíte samých seba?

Róbert Bezák má dar od Pána Boha zvestovať evanjelium tak, že mu rozumejú aj
ľudia, ktorí sú inak voči kresťanstvu uzatvorení. Myslel som si, že biskupov to
teší. Že to chápete ako spoločný dar. Ale dnes neviem. Tešilo Vás to vôbec?
Boli ste radi, keď rozprával v Lampe alebo na Pohode o láske a ľudia ticho počúvali?
Alebo nebadane prišla závisť?

Vážení biskupi Slovenska, viem, že máte ťažkú úlohu. Nič nie je ťažšie,
ako´milovať ľudí. Ale bez toho cirkev neporastie. Obrady, háby a prejavy
nepomôžu, ak nemáte radi ľudí.

Prečo mlčíte?

Štefan Hríb