Áno, posrandovali sme si, zasmiali sme sa, ale je treba povedať, že po tom, akým smerom sa začala uberať volebná kampaň nám musí byť nadovšetko jasné, že nám do smiechu asi nebude.
Pád Roberta Fica, vykonštruovaný proces, riadený zahraničím za vernej oddanej pomoci slovenských posluhovačov a zapredancov, ktorí sa sformovali ešte za čias toho ryšavého opilca, čo sedával vedľa katedrály sv. Víta, otravujú náš čistý vzduch pod Tatrami už skoro tridsať rokov.
Slovákom sa podarilo na chvíľku na vlne mečiarizmu so silným charizmom jeho hlavného arbitra, či sa to niekomu páči, či nie, Slováka telom aj dušou, za ktorého "diktátorstva" sme dokázali moc. Hlavne to, že sa nenaplnili scenáre neprajníkov v Čechach a zapredancov doma, ako padneme na hubu, ako sa po roku priplazíme po kolenách, aby nás vzali späť, ako skrachujeme a všetci budeme mať z toho sračku.
A hold nestalo sa!
Napriek všetkým nerestiam, ktoré toto obdobie prinieslo, keď sa rúbe drevo na dom, ivere frkajú a nielen milej podo dvere, bolo to obdobie nádherné, plné entuziazmu, nasadenia, obety, ale hlavne národnej hrdosti, kedy väčšina národa ťahala za jeden koniec.
DO žiadnej Prahy sme sa neplazili a dokonca sme naštartovali našu ekonomiku na zelenej lúke tak, že kurz voči českej korune bol neuveriteľný a v českých a zahraničných kruhoch nastala panika.
Zvýšila sa okamžite aktivita na Pražskom hrade, v centrále radodajcu Sorosa a roztočil sa neskutočný kolotoč v zákulisí na "záchranu" Slovenska. Bolo treba skriminalizivať všetko pronárodne, všetko čo sa zaslúžilo o slovenský úspech a hlavne zdiskreditovat otca štátnosti, urobiť z neho despotu, diktátora, únoscu až vraha.
Bola to pre nich ťažká úloha, lebo Slovensko napredovalo, Mečiar bol malý Boh a mal podporu 70 % verejnosti. Prvý pokus, keď kúpili ľudí u nás, vnútri HZDS im v roku 1994 nevyšiel a po marcovom puči sa Mečiar v predčasných voľbách na prelome septembra/októbra vrátil na trón ako Alexander Veľký.
Tiež ale za nasledujúce štyri roky podcenil tretí sektor, mimovládky a všetkých sluhov liberalizmu a zla. Bolo nás pár, hlavne tých mladších, ktorí sme upozorňovali na túto vec, aj na to, že nám unikajú študenti, ovplyvnení práve demagógiou ľudí, ktorí nepracovali v prospech Slovenska. Moc vypočutí sme neboli, ten problém sa stále odsúval a nikto ho radikálne nechcel riešiť.
Chápal som to z časti preto, lebo si nikto nechcel pohnevať zahraničie, ktoré už aj tak cez rôzne nóty a depeše podporované starým ujom a Prahou na Slovensko chodili a komisári, čo nám chodili do Bratislavy robiť No, No, No sa striedali ako na bežiacom páse.
Držali sme sa zubami nechtami, Slovensko sa nechcelo podať a tak nastúpila hra iného kalibru. Na plné gule začali spolupracovať spravodajské služby, ktoré rozohrali peklo. Najprv ohník len zapálili a prišiel únos, návnada, na ktorú bohužiaľ skočila aj naša SIS, ale moc to nepomohlo, lebo Kováčovci mali pod sebou kopec sračiek.
A tak sa siahlo po akcii najťažšieho kalibru a prišla akcia Remiáš. Chlapec, ktorý bol všetkým možným, len nie miništrantom v Katedrále sv. Martina, sa náramne hodil do scenára úkladnej vraždy, ktorá mala definitívne odporcom "demokracie" servírovanej spoza našich hraníc zlomiť väz.
Aj napriek tomu, že histerka Remiášová, bolo mi jej ľúto ako matky, ktorá prišla o syna, umlátila Mečiara teatrálne kyticou, prevrat sa ani za výdatnej podpory opozície, prezidenta a médií, nepodarilo uskutočniť.
Prišli ale voľby a Sorosove peniaze, závisť pretkaná nenávisťou vznesená proti Mečiarovi, spojili na Slovensku nespojiteľné a zamávalo sa tromi prútmi Svätopluka.
Čakalo nás osemročné humpľovanie, Dzurinda s Miklošom sa chovali ako pri zlatej horúčke na Klondajku až národ povedal dosť a vystrelil do kresla premiéra Fica, ktorý ešte s doznievajúcim Mečiarom a odchádzajúci Slotom vytvorili na štyri roky stabilnú vládu. Nebudem hodnotiť jej pozitíva či negatíva, na to sú politológovia, len chronologicky pokračujem ku dnešnej dobe.
Fico začínal byť v laufe, mal ťah na bránku a tak mu krátkom cirkuse a extempóre Radičovej vlády, ktorá padla ako cencúľ pri odmäku, prikúril jej Riško, sa vrátil po predčasných voľbách na piedestál moci a slávy.
Súverejne vyhral voľby a v roku 2012 bola na Slovensku prvý krát v jeho histórii zostavená jednofarebná vláda. Urobila kopec dobrých krokov v reprivatizácii, v oblasti sociálnej politiky, ale je treba povedať, že tu sa začal aj pád tejto garnitúry, ktorej časť, neodolala lákavému a voňavému koreniu v podobe dotácií z EU, čo bol len nástroj liberálneho fašizmu, ako nakŕmiť politikov, zamestnať ich svojimi vreckami aby nemali čas na to, sledovať ako sa mimovládky, tretí sektor, médiá pomaly pripravujú a zasievajú semienka protislovenskosti do rôznych úrovni a sektorov našej spoločnosti. Fico to proste neustrážil nielen navonok, ale ani z vnútra. Aj do s Smeru sa mu napáskovali liberáli, ktorí ticho šúchali nohami a čakali ako voš pod chrastou na pravú chvíľu. O tom ale neskôr...
Prišli voľby 2016, roztopašný Riško sa už videl v kresle premiéra a celý slovenský liberálny svet tancoval nad pohrobkom Ficom. Lenže tu sa ukázalo, že tento pán, aj napriek všetkým výhradám, ktoré voči nemu mám, ukázal aký je buldozér v politike, ako vidí o desať krokov od svojich sokov napred a ešte aj za roh. Zostavil vládu z koalície, na ktorej zloženie by pred voľbami nebola vypísala kurz ani stávková kancelária v Marakéši.
Soroš, liberáli, neziskový sektor, médiá a kiskoidi v paláci zase cvakli zubami na prázdno...
Oto viac ich hnev, zlosť a nenávisť rozpútali peklo, ktoré doposiaľ nemá obdobu. A v tom musím dať Robovi za pravdu, že sa stali štvavou zverou, na voľnej honidbe.
Umelo sa začali vyrábať kauzy, založené na polopravdach, nepravdach a bohužiaľ často i na lži. Jedna teatrálna tlačovka striedala druhu, blázon Matovič zodral sedem párov topánok na protestoch, Kiska sa išiel v kritike roztrhať, aj kozu si na pomoc do paláca privolal, no vláda všetky aféry a eskapady ustala.
A tak prišlo na najhoršie!
Zosnovala sa špinavá spravodajská hra, podobná tej z pred dvadsiatich rokov, použil sa overený scenár o jednu obeť vylepšený, a zrealizovala sa úkladná, sprostá vražda dvoch mladých ľudí na to, aby sa skončilo s Ficom a spol.
Generalisimus Kiska, veliaci celej akcii a brúsiaci si zuby na úradnícku vládu si v čase vykonania satanistickej popravy, zobral náhlu relaxačnú dovolenku a odišiel si zalyžovať do Rakúskych Álp.
Ťažko sa po toľkých rokoch odchádza, ťažko sa lúči s pozíciou najsilnejšieho muža výkonnej moci, ale i tu, síce už zjazvený množstvom káuz a chýb, ktoré na svojom chrbte niesol, sa ukázal Fico ako štátotvorný politik.
Nedovolil padnúť vláde, ale obetoval svoj post, podal svoju demisiu a opäť vzal Kiskovi a spol vietor z plachiet.
A tu prišiel čas, keď začali vyliezať krysy, ktoré pôsobili v štruktúrach Smeru, užívali ministerských postov a niekoľko rokov si lebedili a cucali nektár slasti, ktorý im Smer prinášal.
Je zbytočné písať mená, lebo všetci tu, ste sčítaní ľudia a viete, kde je Oravská Lesná, ale je treba si to uvedomiť v plnej miere a nahote. Nedá mi len nespomenúť snáď najväčšiu krysu a hada, ktorým je Mirko Vajčák. Lebo, kto z nás ste vedeli pred odstúpením Fica, že tento aparátčik nosatých je švagrom Kisku a že sú takto prepletení???
Andrej ale odišiel z hradu, ohlúpla Slovač si zvolila Jerichovú trúbu, lebo bohvie komu poslúžil Maroško Ševčovič, ktorý prišiel, videl a prepadol.
Popradský odborník na pozemky, podtatranský priekopník úžery ako končiaci prezident prisahal na svoje dodatočne doplatené DPH z prezidentskej kampane v priamom prenose v televízii, že v politike končí, že nikde nebude kandidovať a žiadnu stranu nezaloží.
No div sa svete, Andrej zase klamal ako obvykle, veď čo by nie, však si hlúpa Slovač už na to zvykla a tak strach z jeho podvodov a obava z trestno právnej zodpovednosti, hlavne jej dôsledkov, nám nášho Áďu predsa len donútil si straničku založiť.
A vypadá to že strach nielen Kisku, ale aj ostatných liberálov z víťazstva pronárodných síl, pretože nech je ako chce, aj Smer je u mňa stále viac pronárodne orientovanou stranou než všetko ostatné v opozícii.
Kampaň začala a všetci sme tušili, že bude možno najostrejšia v našej novodobej histórii, ale dúfali sme, že to bude aspoň v mantineloch kresťanskej morálky. Skutočnosť je ale iná a po včerajšom zvolení Andreja Kisku novým rómskym kráľom, ktorý sa postavil do čela Rómov ako novodobá Johanka s Arku a vyzýva ich na otvorený boj s extrémizmom, neveští pre Slovensko nič dobré. Ja nechcem strašiť, ale liberálny fašizmus nám ukazuje svoju pravú tvár a smrťou Kuciaka a jeho družky, nemusí byť vôbec poslednou obeťou týchto štváčov a rozvracačov slovenskej štátnosti.
Nech je Kotleba aký chce, ale včera jeho prívrženci, ktorí dostávajú rôzne nálepky, zvládli situáciu excelentne. Nielen že masu zaplatených brumkáčov z rómskych osád ignorovali, ale tým, že míting zrušili, ochránili seba, svojich prívržencov a občanov, ktorí sa chceli mítingu zúčastniť.
Kiska je obyčajná hyena, parazit, obrovská škvrna a hnisavá chrasta na slovenskej politickej scéne. Je tak hlúpy ako dubové sánky a musí mať obrovský strach, keď sa nechal vpustiť do arény ako posledný gladiátor.
Nikto iný s politickej scény by sa určite na takúto úlohu nepodujal, ale Andrej, je produkt zla, satana, sionu a pekla. Rozhodol sa, že sa ukáže už úplne, ale úplne nahý a aj za cenu obetí na životoch dotiahne svoje pekelne posolstvo do konca.
Už len jeho výraz tváre a očí nám hovorí za všetko. Keď si na jeho hlave predstavíte rohy, vidíte pred sebou pravú ruku Kucifera. Ak už ani toto neotvorí Slovákom oči a neprinúti ich konať tak ako v roku 1994 a 2012 je nám AMEN.
MAJTE PEKNÝ A POKOJNÝ VECER ♂️
