Kapušany.info

Výzva všetkým vlastencom Slovenska!

Z postu predsedkyne FNM bola odvolaná Anna Bubeníková. Na úcet jej muža Penta previedla províziu dvesto miliónov korún. Bubeníková bola ohnivkom zločinu medzi Pentou, FNM a politikmi. Zostane Bubeníková spoločnosti predhodenou obeťou, alebo sa spustí lavína zatýkania a trestov v radoch politikov?

Gorila je "nedopatrením" a iba jeden z množstva pred spoločnostou utajených príbehov. Ohrození politici budú vyvíjat tlak na predlžovanie vyšetrovania do volieb. Zločin a podiel v ňom neobišiel v uplynulých dvadsat rokov väcšinu ústavných cinitelov. Kto zločin kryl, stal sa zlocinčom sám, bez rozdielu, či sa jedna o politika, prokurátora, alebo prezidenta.
Trestom pre poslanca nie je sediet v opozícií, ale nesediet v parlamente vôbec! Jedná sa im o plat, benefity a hlavne poslaneckú imunitu, ktorá ich robí beztrestnými. Ak verejnosť nenechá vyšetrovanie a tresty na politikov, Gorila môže mať pre spolocnosť revolučný význam.

Slovensko stojí na prahu bankrotu. Ozbrojený prepad banky je morálne menej škodlivý, ako zločinec v politike a justícia v nečinnosti. Máme rozkradnuté hospodárstvo, neschopné generovat zisk a splácať dnes iba istinu dlhu vo výške cca 30 miliárd eur. Na prevádzku štátu a splátku úrokov nám chýba ročne 8 miliárd eur. Mladú štvorčlennú rodinu obdarovali politickí paraziti dlhom 24 000eur.

Politici, prokuratúra a prezident sa o rozkradnutom hospodárstve odmietajú baviť, taja ho, považujú stav za nedotknutelný, netrestateľný a bremeno dlhov sa zastrájajú prenášať po voľlbách v podobe zvyšovania daní, cien potravín, energií a spotrebného tovaru na občanov. Politici občanov pri rozkrádaní štátu nepotrebovali a teraz im chcú pľuvat do dlaní.

- Prezident myslí národne a cíti sociálne - . Práve on a jeho súputníci sú pôrodnými babami vzniklých miliardárskych manierov, firiem a práčok a sociálnej nespravodlivosti. Tieto na malé výnimky prehýrili, prežrali a zničili potenciu a rozvoj fabrík, hospodárstva, zamestnanosti a ekonomiky štátu. Pofidernou slobodou a poslaním finančných skupín je podľa vzoru ruských oligarchov na Slovensku zarobené peniaze prať v daňových rajoch. Tie v zahraničí investovat, akumulovat a užívať v anonymite v luxuse a na plávajúcich exotických adresách. Občania z úst prezidenta nikdy nepočuli jeho morálne stanovisko na justičnú a sociálnu nespravodlivost, úpadok štátu a čo a kto to spôsobil.

Politik, ktorý chce hovoriť o nezamestnanosti , sa musí pozrieť najskôr do zrkadla. Zamestnanosť nie je tovar, je to stav. Masovú nezamestnanosť zásadne spôsobujú politici a odstraňujú zamestnávatelia. Nie naopak. Nezamestnanosť je trestom za stav spoločnosti. Predchádza ju bezzásadovosť moci, nespravodlivosť , korupcia, rozkrádanie a rozvrat štátu. Predchádza ju nedôvera občanov v politikov a štát. Je to nedôvera organizátorov práce v spravodlivosť sútaže, teda tých, čo ju odstraňujú. Je to nemožnosť a objektívna neschopnosť pracovať v neporiadku a nespravodlivých
podmienkach. Znižovanie nezamestnanosti je ovocie za spravodlivosť, morálku, dôveru, disciplínu, konjunktúru ducha a fungovania spoločnosti. Nezamestnanosť je chorobou štátu a priamo súvisí s imunitou, zdravotným stavom a morálkou jej prenášatelov, teda politikov.

Táranie politikov o nezamestnanosti je pesničkou v pre nich neznámom jazyku a je nedostatkom ich skúseností, životnej filozofie a neschopnosti vec naozaj riešiť. Elán a chuť do volebnej kampane majú tí, ktorí úpadok a biedu spolocnosti spôsobili. Všetci kandidujú znova. Kto klamal doteraz, je zločinec a bude aj potom. Ako občania dokážu vinu a potrestajú polikov s imunitou?

Spolocnosť má právo poznať, nedopustiť poslaneckú imunitu a potrestať všetkých, ktorí štát zničili a rozkradli. Vyšetrovanie a trest do volieb neskončí. Keď máme zamedziť zločincom poslaneckú imunitu a ich vstupu do verejného života zabránit, voľby musíme do vyšetrenia konečného verdiktu zastavit.
Spravodlivosť musí platiť bez rozdielu, či sa jedna o politika, prokurátora, alebo prezidenta.

Vyzývam všetkých obcanov, nenechajme sa oklamať a nedajme si tárat bludy! Kedy zatrasieme politikmi, ked nie dnes! Dnes máme čas, spolocnosť generálne zmenit! Vyzývam všetkých vlastencov zapojit sa do tvrdého odporu proti zločincom a nekompromisných revolučných zmien!

Zoznam podnikov, ktoré boli vybudované alebo z modernizované v rokoch 1948-1989:

1. TATRASKLO - Trast sklárskych podnikov v Trnave.
- Spojené sklárne v Lednických Rovniach
- Stredoslovenské sklárne v Poltári
- Slovenské závody technického skla v Bratislave
- Skloplast v Trnave
- Skloobal v Nemšovej

2. SLOVAKOTEXT - Trast textilných, odevných a pletiarskych podnikov v Trencíne.
- Bavlnárske závody V. I. Lenina v Ružomberku
- Závody MDŽ v Bratislave
- Závody 1. mája v Liptovskom Mikuláši
- Tatralan v Kežmarku
- Lanárske a konopné závody v Holíci
- Lykové textilné závody v Revúcej
- Slovena v Žiline
- Merina v Trencíne
- Polana v Lucenci
- Tatrasvit vo Svite
- Slovenska v Banskej Bystrici
- Pleta v Banskej Štiavnici
- Trikota vo Vrbovom
- Odevné závody v Trencíne
- Makyta v Púchove
- Odevné závody kapitána J. Nálepku v Prešove
- Zornica v Bánovciach nad Bebravou

3. SLOVCEPA – Trast podnikov priemyslu celulózy a papiera s generálnym riaditelstvom v Banskej Bystrici. V roku 1978 mal 17370 pracovníkov, priemerný mesacný zárobok bol 2420 Kcs, produktivita práce napracovníka 229000 Kcs.
- Juhoslovanské celulózky a papierne v Štúrove
- Severoslovenské celulózky a papierne v Ružomberku
- Bukóza vo Vranove nad Toplou
- Grafobal v Skalici
- Harmanecké papierne v Harmanci
- Chemicelulóza v Žiline
- Turcianske celulózky a papierne v Martine
- Slavošovské papierne v Slavošovciach
- Gemerská celulózka a papieren v Gemerskej Hôrke
- Drevokup v Ružomberku
- Slovpap. Obchod. Podnik v Bratislave
- Výskumný ústav papiera a celulózy v Bratislave
- Projektová organizácia Celprojekt v Ružomberku

4. Slovchémia – Trast podnikov chemického priemyslu: V roku 1978 zamestnával 63505 pracovníkov.
- Slovnaft Bratislava, Vybudovali 1957-1963, postupne sa rozširoval, v Roku 1978 mal 8173 pracovníkov.
- Chemické závody Juraja Dimitrova v Bratislave
- Matador v Bratislave
- Benzinol v Bratislave
- Chemika v Bratislave
- Petrochémia v Dubovej
- Chemické závody Wilhelma Piecka v Novákoch
- Chemolak Smolenice
- Považské chemické závody v Žiline
- Slovenské lucobné závody v Hnúšti
- Duslo Šala
- Chemko strážske
- Fosfa Poštorná
- Chemlon v Humennom
- Chemosvit vo Svite
- Slovenský hodváb v Senici
- Gumárne 1. mája v Púchove
- Gúmárne SNBP v Dolných Vesteniciach
- Plastika v Nitre

5. VSŽ Košice.
Výstavba Východoslovenských železiarní zacala v roku 1960. Prvý valcovaný plech za studena sa vyrobil v roku 1964. Prvá vysoká pec zacala prevádzku 1965, Prvú ocel vytavili v roku 1966. V roku 1976 pracovalo v podniku 23302 robotníkov.

6. Závody tažkého strojárstva (ZTS), generálne riaditelstvo so sídlom v Martine, okolo 70000 pracovníkov.
- ZTS Martin n.p.
- ZTS Detva n.p.
- ZTS v Dubnici nad Váhom
- ZTS v Košiciach n.p.
- ZTS Bratislava
- ZTS v Komárne
- Úcelové organizácie Závodov tažkého strojárstva
- Martimex v Martine
- ZTS projekcno organizacný ústav v Banskej Bystrici
- ZTS obchodný podnik v Banskej Bystrici
- ZTS ústav technológie a racionalizácie v Bratislave
- ZTS výskumný ústav pre stavbu lodí v Komárne
- ZTS Elektrotechnický výskumný ústav v Novej Dubnici
- ZTS Výskumný a vývojový ústav v Martine
- ZTS Výskumný a vývojový ústav vo Zvolene
- ZTS Výskumný a vývojový ústav v Košiciach
- ZTS Výskumný ústav hydraulických mechanizmov v Dubnici

7. Závody 29. augusta (ZDA), národný podnik v Partizánskom.
Výroba obuvi:
v roku 1950=11,1 milión párov obuvi
v roku 1960=20,7 milión párov
v roku 1970=28,3 milión párov
V roku 1980=32,8 milión párov.

8. Hlinikáren – Závod SNP v Žiari nad Hronom.
- v roku 1980 mal 16000 pracovníkov. Produktivita práce na pracovníka v roku 1980 bola 411000 Kcs.

9. Závody inžinierskej a priemyselnej prefabrikácie – národný podnik so sídlom v Bratislave.

10. Trast podnikov drevárskeho a nábytkárskeho priemyslu so sídlom v Žiline.
- Bucina Zvolen
- Drevina Turany
- Drevoindustria Žilina
- Smrecina banská Bystrica
- Preglejka Žarnovica
- Piloimpregna Košice
- Mier Topolcany
- Západoslovenské nábytkárske závody Bratislava
- Tatra nábytok Pravenec
- Nový domov v Spišskej Novej Vsi

11. Koncern: Slovenské energetické podniky. So sídlom v Bratislave v roku 1978 mal 20000 pracovníkov, priemerný plat bol 2837 Kcs. Produktivita práce na pracovníka 307 887 Kcs.
- Koncern Elektrárne Vojany vo Vojanoch
- Koncern Elektrárne Nováky
- Koncern Vodné elektrárne v Trencíne
- Koncern Atómové elektrárne v Jaslovských Bohuniciach
- Koncern Stredoslovenské energetické závody v Žiline
- Koncern Východoslovenské energetické závody Košice
- Elektrovod v Bratislave

12. Slovenské energetické strojárne S.M. Kirova v Tlmacoch. Bol monopolným výrobcom komponentov pre jadrový program na Slovensku.

13. Slovenské lodenice. Od roku 1979 Závody tažkého strojárstva, národný podnik v Komárne.

14. Slovenské magnetizové závody v Košiciach, mali závody v:
- v Hacave
- v Jelšave
- v Lovinobani
- v Košiciach
- v Lubeníku
- v Banskej Belej
- v Kalinove
- v Kunovej Teplici

15. Naftový a plynárenský priemysel. Generálne riaditelstvo v Bratislave.
V roky 1978 pracovalo v podniku 7000 pracovníkov, mesacný zárobok bol 2740 Kcs, v cenách 1978,
produktivita práce na pracovníka bola 208000 Kcs.

16. Trast podnikov Pivovary a Sladovne v Bratislave.
pocet pracovníkov v 1977 bol 5786, produktivita práce na pracovníka bola 289000 Kcs, mesacný plat 2230 Kcs.
- Slovenské sladovne národný podnik v Trnave zaclenený do GRT Pivovary a sladovne v Bratislave

17. LIKO -Trast podnikov konzervárskeho, liehovarníckeho, mraziarenského, rybného a škrobárenského priemyslu v Bratislave. V roku 1977 tam pracovalo 10460 pracovníkov, mesacný zárobok 2164 Kcs,
Produktivita práce na pracovníka bola 247000 Kcs.
- Slovlik v Trencíne
- Stredoslovenské konzervárne a liehovary v Liptovskom Mikuláši
- Frukona v Prešove
- Slovenské škrobárne v Trnave
- Mraziarne v Bratislave

18. Slovakofarma v Hlohovci: zaclenený do VHJ Spofa v Prahe.
- závod Liecebných rastlín v Malackách

19. Cementárne a vápenky – generálne riaditelstvo Trencín.
- Stredoslovenké cementárne Banská Bystrica
- Východoslovenské cementárne a vápenky Košice
- Západoslovenské cementárne a vápenky Bratislava
- Azbestocementové závody Nitra
- Výskumný a vývojový ústav maltovín v Trencíne
- Cementáren Lietavská Lúcka
- Ladecká cementáren Ladce
- Hornosrnianska cementáren Horné Srnie
- Cementáren Bystré v Bystrom
- Stupavská cementáren Stupava

20. Trust podnikov Spojené strojárne a smaltovne
- CALEX Zlaté Moravce
- Elektrosvit Nové Zámky
- Kovosmalt Filakovo
- Slovenská armatúrka Myjava
- Srojsmalt Medzev
- Strojsmalt Pohorelá
- Tatramat Poprad
- Obchodnoservisný podnik Strojsmalt Pieštany
- Ústav pre rozvoj strojárskeho spotrebného tovaru Pieštany

21. Strojstav – n.p. v Bratislave.
- závod v Bernolákove
- závod v Novom Meste nad Váhom
- závod v Záhorskej Vsi
- závod v Secovciach
- závod v Šahách
- závod v Prešove
- závod v Senci
- stredisko obchodno-technických služieb v Bratislave – v Devínskej Novej Vsi.

Po roku 1989, boli všetky priemyselné podniky zničené, rozkradnuté alebo predané, väcšinou do zahranicia.

......................................Slovensko sa stalo stredoeurópskou rezerváciou................................................