Trochu silná ranná káva.
Tak si to láskavo uvedomte. Pretože národ, čo sa hanbí za svoje vlastné dejiny, bude vždy len otrokom cudzej vôle. A tak to, sakra, nenechajme.
Pamätáte si tie reči po revolúcii? „Príde sloboda, otvorí sa trh, doženieme Západ.“ Lenže pravda bola iná. Nešli sme do férového súboja. Išli sme na porážku. A Západ to vedel. Vedel, že Československo má infraštruktúru, školstvo, priemysel, odborníkov, prírodné zdroje aj výhodnú polohu. Vedel, že keby nám nechal voľný vývoj, do desiatich rokov by sme mu mohli dýchať na chrbát. A to nemohli dovoliť. Tak si prišli pre „svojich“.
Čestná funkcia poslanca vs. dnešní trafikanti
Kedysi byť poslancom znamenalo česť, nie prachy. Poslanci chodili normálne do práce - boli učitelia, inžinieri, robotníci. Brali len diéty, žiadne státisícové platy. Funkcia bola službou štátu, nie výťah k luxusu. Dnes? Poslanec si žije ako barón. Asistentky, apanáže, dozorné rady, služobné autá, odmeny - a výsledky? Nula. Len večné rečnenie, zákonov plná knižnica, ale štát im padá pod rukami.
Štátna plánovacia komisia – čo sa plánovalo, to sa postavilo
Plynofikácia, elektrifikácia, priehrady, železnice, nemocnice, sídliská. Všetko sa stavalo podľa plánu. Nebolo to dokonalé, ale vďaka plánovaniu sa táto krajina vyhrabala z povojnovej biedy na moderný štát . A potom to niekto zrušil, pretože vraj „trh všetko zariadi. “ Nezariadil nič. Len chaos, diery vo verejných rozpočtoch, a všade developerská mafia. (… a dlhy. Keď sa za socíka plánovalo "utrácanie", tak iba z prostriedkov, ktoré štátne hospodárstvo zarobilo. Žiadny dlh. Vnútorný dlh bol v niektorých oblastecxh . napr. v zanedbanom staršom bytovom fonde, ale to bolo max 8 miliárd Kčs - pozn.red.Nové Republiky -vd-)
„Králikárne“, čo dnes stoja milióny
Havel sa smial panelákom. Hovoril im králikárne. Dnes za tie isté paneláky ľudí platia milióny. Keby sa nestavali, nemala by dnes polovica národa kde bývať. Stavali sa rýchlo, funkčne, s jasnou víziou – aby mali ľudí strechu nad hlavou. Dnes? Developerské peklo. Byty na hypotéku na tridsať rokov, a ešte ťa vyhodí z nájmu, ak sa ti oneskorí výplata.
Západní „priatelia“ a skutočný dôvod privatizácie
Neprišli nám pomôcť. Prišli rozobrať fungujúci štát na skrutky. Oceliarne, hute, bane, cukrovary, textilky, energetika - všetko preč. Naozaj sme verili, že to bola náhoda? Západ nepotreboval partnera. Potreboval odbytiská a lacnú pracovnú silu.
Západ nechcel partnera. Chcel odbytiská a lacnú pracovnú silu
Kto by chcel konkurenta, keď ho môže lacno zlikvidovať? Kto by chcel československú Škodovku, čo robila vlastné motory, vlastné električky, vlastné trolejbusy, lokomotívy? Keď je jednoduchšie kúpiť fabriku, zavrieť ju a trh zaplaviť vlastným tovarom. Zo zeme, ktorá vyvážala stroje do celého sveta, sme urobili montovňu a trh pre ich šunty.
Spoločnosť zbavená sebavedomia
Povedali nám, že sme zaostalí. A my im to uverili. Zničili nám hrdosť. Naučili nás hanbiť sa za to, čo sme dokázali. Dnes už ani nevieme, že sme mali vlastných vedcov, inžinierov, výskumné ústavy. Že sme vyrábali turbíny, vlaky, chémiu, textil, lietadlá, lode. Že sme vedeli stavať priehrady, nemocnice aj metro (aj jadrové elektrárne na kľúč!). To všetko sa vymazalo. Pretože národ bez sebavedomia sa ľahko ovláda
Záver
Nešlo o naivitu. Išlo o chladnú kalkuláciu. Západ nevyhral bitku slobody. Vyhral obchodnú vojnu . A my sme boli prvou obeťou. Našou slabosťou nebola zaostalosť. Našou slabosťou bola dôvera.
A vieš, čo je na tom najsmutnejšie? Že ešte stále žijeme z toho, čo naši predkovia vybudovali. Z fabrík, čo tu zostali stáť. Z priehrad, čo nám dávajú vodu. Z panelákov, čo stále drží. Z plynovodov, elektrární, ciest, koľají, čo niekto kedysi naplánoval a postavil. Bez toho by sme dnes boli v prdeli. To je holá pravda. A namiesto vďaky im dnes nadávame . Smejeme sa im, že boli komunisti, že stavali králikárne, že nemali „slobodu podnikania“. Ale nebyť ich, tak tu dnes nemáme nič. Len hypotéky na tridsať rokov, autá na lízing a štát v rukách cudzích korporácií.
Tak si to láskavo uvedomme . Pretože národ, čo sa hanbí za svoje vlastné dejiny, bude vždy len otrokom cudzej vôle. A tak to, sakra, nenechajme.
